Poruchy periférnych nervov

Určitou formou poškodenia periférnych nervov často trpia pacienti s cukrovkou alebo sklerózou multiplex.

Väčšina z nás ani netuší, že ich má. Teda aspoň dovtedy, kým s nimi nemá problém. Reč je o periférnych nervoch, ktorých pomenovanie by mohlo naznačovať, že ide o akési menej dôležité štruktúry v našom tele. Opak je pravdou a kým periféria mesta znamená niečo ako „okrajovú štvrť“, periférne nervy by rozhodne nemali byť na okraji nášho záujmu. V neurológii zaujímajú dôležité miesto, a nie nadarmo. Keď prestanú poslúchať, k lekárovi sa odhodlajú aj tí najtvrdohlavejší, ktorí sa doktorom obyčajne zďaleka vyhýbajú.


Mosty, po ktorých chodia informácie

Periférne nervy prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k orgánom a svalom alebo naopak, privádzajú signály opačným smerom, teda do centrálnej nervovej sústavy. Inak povedané, periférne nervy spájajú centrálny nervový systém, ktorý tvorí mozog a miecha, s celým telom. Teraz si už určite viete predstaviť, čo sa stane, keď začnú „haprovať“. Nervy v našom tele predstavujú dômyselne rozvetvenú sieť a ich hlavnou úlohou je informovať mozog o všetkom, čo sa deje v našom tele. Delíme ich na dva  typy.

Prvý – systém nervov, ktorý voláme autonómny nervový systém, má na starosti riadenie funkcií vnútorných orgánov, ktoré na rozdiel od svalov nevieme ovládať vôľou.

Druhý okruh tvorí periférny nervový systém, ktorý je vôľou ovládateľný a má za úlohu rýchly prenos informácií oboma smermi. Zúčastňuje sa miliónov reakcií nášho tela, zdvihnutím ruky počnúc a zrýchlením chôdze končiac. Na to, aby mozog vedel tieto pohybové aktivity kontrolovať, musí periférny nerv priniesť do mozgu základné informácie – o polohe končatiny, o svalovom napätí či bolesti z poranenia. Činnosť periférnych nervov riadi okrem mozgu aj miecha. 


A potom sa jedného dňa o slovo prihlási neuritída. Tento pojem označuje súbor procesov zahŕňajúcich zápal nervov. Netreba zvlášť pripomínať, že neuritídu takmer zákonite sprevádza termín s tým istým slovným základom, ibaže inou koncovkou – neuralgia, teda bolesť nervov. No a od bolesti je len krôčik k návšteve lekára. Najčastejšie sa porucha periférnych nervov, tzv. neuropatia, vyskytuje u ľudí dlhodobo vykonávajúcich určitú stereotypnú činnosť v zmysle ustavične sa opakujúceho pohybu, ktorý jednostranne zaťažuje istú skupinu svalov.

To môže spôsobiť napríklad zvýšenie tlaku na nerv, prebiehajúci daným miestom, alebo nefyziologické zmeny postavenia kostných a iných štruktúr – napr. stavcov, medzistavcových platničiek. Hovoríme vtedy o útlakových a úžinových syndrómoch. Typickým príkladom sú manuálne pracujúci, u ktorých porucha vzniká z dôvodu preťažovania horných končatín. Časté sú však aj u ľudí, ktorých povaha zamestnania núti používať jemnú motoriku, napríklad zlatníci, profesionálni hudobníci či automechanici.

Dôležité je zamedziť dlhodobé vykonávanie jednostrannej činnosti. U vodičov to znamená dostatočné prestávky v šoférovaní, aby sa predišlo pridlhému opakovaniu tých istých pohybov. Ľudia pracujúci denne dlhé hodiny na počítači by si tiež mali robiť primerané pauzy a ruky z času na čas uvoľniť a „vyklepať“, aby predchádzali pocitom brnenia, tŕpnutia a bolesti. Nadmerné zaťažovanie končatín či rutinná aktivita však nie sú jediné príčiny porúch periférneho nervstva.

Určitou formou poškodenia periférnych nervov často trpia pacienti s cukrovkou alebo sklerózou multiplex. Existuje však aj mnoho prípadov, keď je neuropatia idiopatická, čiže bez objasnenej príčiny. Vážne stavy a veľmi ťažké poruchy periférnych nervov sa často končia pod skalpelom – ak je príčinou evidentná anatomická zmena (napríklad prietrž medzistavcovej platničky).

Našťastie, periférny nerv je schopný mimoriadnej regenerácie – po prerezaní dokáže za optimálnych podmienok narásť až o milimeter za deň. Aby však nemuselo dôjsť k tomuto krajnému riešeniu, je lepšie sa chirurgickému zákroku vyhnúť, presnejšie predchádzať mu.

Pri neuropatiách najrôznejšieho druhu sa popri hlavnej medikamentóznej liečbe osvedčilo podávanie vitamínov zo skupiny B, pretože sú jedny z kľúčových látok pre správnu činnosť nervov. Predstavujú vhodnú „potravu“ pre nervy, ale aj svaly. Ich význam spočíva v podpore spracovania cukrov a bielkovín, zlepšujú aj krvné zásobenie, ktoré je kľúčovým faktom pri hojení nervov.

Vitamín B1 podnecuje vytváranie energie pre bunku akéhokoľvek druhu – vrátane nervovej – a tým podporuje bunkový metabolizmus. Užitočnú trojkombináciu vitamínov skupiny B nájdete v prípravku milgamma® N. Obsahuje zvláštnu formu vitamínu B1, a to benfotiamín. Keďže je rozpustný v tukoch, lepšie sa vstrebáva a organizmus ho ľahšie a plnšie využíva. Túto mimoriadne účinnú látku dopĺňa ešte vitamín B6 a B12.

Benfotiamín na rozdiel od klasického tiamínu nespôsobuje zápchu ani telesný zápach. milgamma® N z indikačnej skupiny vitamínov sa dá kúpiť voľne v lekárni v balení po 20, 50 alebo 100 kapsúl; užíva sa 1 kapsula 3 – 4-krát denne do vymiznutia príznakov. Pred použitím lieku sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom a pozorne si prečítajte, prosím, písomnú informáciu pre používateľov!

zdroj foto: fotobanka Thinkstock

Wörwag Pharma GmbH & Co. KG 
Stolárska 35
831 06  Bratislava

Tel.: +421 (2) 44 88 99 20 
Fax: +421 (2) 44 88 05 71
E-mail: info(at)woerwagpharma.sk

Hlásenie nežiaducich účinkov